štvrtok 28. februára 2013

Naša Mara v noci šije, vo dne pára :-)

Včera som brala zo sušiaka sivý rolák a pomyslela som si – už ho treba zlikvidovať, nosila som ho celú zimu, bolo v ňom krásne teplúčko, ale vyzerám v ňom ako jaternička. Zasa ale zahodiť ho mi bolo ľúto. Dostala som nápad: skúsim ho rozpárať. No to bola fuška! Vesta bola kupovaná, pletená strojom. Pomaličky steh za stehom som likvidovala švíky, ale prekvapenie prišlo i potom – párne riadky boli pletené jedným klbkom, nepárne druhým. Bolo treba pri páraní namotávať dve klbká, aby som sa ja načisto nezamotala :-)

Veľa nechýbalo a zabudla by som ho i odfotiť.
Stihla som už len druhý diel :-)
Zvláštne pletený, dvoma klbkami, jedným lícová strana,
druhým rubová
Z jednej vesty celkom slušná kôpka priadze

Popri páraní sa mi v hlave rojili nápady, ako klbká využijem. Lenže prišiel ešte jeden nápad: v skrini sú ešte dva svetre, kúpené kedysi v jednom sekáči, mne malé, ale dcéra do nich zasa ešte tak skoro nedorastie. Nuž, vypáram i tie. A keďže som bolo v tom správnom „švungu“, popárala som hneď i tie. Našťastie, oba boli pletené normálne, iba z jedného klbka, zložité motanie teda odpadlo. Naviac neboli zošité švíky, iba zhačkované, teda nebolo treba ani páratko, stačilo vždy na začiatku, vlastne na konci, potiahnuť nitku a išlo to samo.

Aj ich osud už je spečatený :-)

Včera bolo pod mrakom a fotoaparát na nich úplne zmenil farby


A tak mám slušnú zásobu priadze, už ju len premeniť na niečo užitočné. Nebola by som to ja, aby som hneď niečo nezačala. K zelenej priadzi som pridala tmavofialovú bavlnku a pustila som sa do nákrčníka, veď, ak nie túto zimu, na budúcu sa určite zíde.


Sama som zvedavá, čo z toho vylezie :-)

Svetre i vesta boli dosť hrubé a tak boli pletené 6 vláknami strojovej pletacej priadze, jeden dokonca siedmimi. Ak budem chcieť niečo tenšie, budem musieť ešte klbká rozmotať na dve, či tri. Dúfam, že nájdem nejakú obeť, ktorá sa podujme pomôcť mi :-)




štvrtok 14. februára 2013

Moje Valentínky

Valentín sa samozrejme neobišiel bez maškrtiek pre moje zlatíčka, ale vyrobila som im aj prekvapenie, minitaštičky. Pre Evičku a jej najlepšiu kamarátku Laurinku, akože ináč, s Kitty. A pre Aničku takú jednoduchú, ale zato v jej obľúbených farbách, tyrkysovej a ružovej.



 
Aj ja som sa obdarovala, dokončila som pre seba šatku. Keď som tu nedávno fotila jeden hačkovaný obrúsok, napadlo ma, že ten vzor by vynikol pekne i na šatke. Trošku som ho prispôsobila, zobrala hrubšiu priadzu (teda vlastne dve tenšie),  väčší háčik – a robotu išla jedna radosť.





 Použila som trojmo strojovú priadzu (50/50 bavlna/polyacryl). Pri práci treba byť opatrný, aby sa nitky nezamotávali a aby sa nejaká občas z háčika nestratila, ale výsledok sa mne osobne páči.








pondelok 11. februára 2013

Pekelný stroj

Minulý štvrtok sme zavítali do divadla. A nie veru hocijakého. Účinkovala v ňom naša dcérenka. Na dramatickom krúžku nacvičili Pekelný stroj. Až som sa zľakla, keď mi povedala, podľa čoho je napísaný ich scénár – veď je to horor. Našťastie z hororu sa vykľul v ich podaní veľmi pekný príbeh. Všetci podali výborné výkony a čo je hlavné, hrať divadlo ich bavilo a veľmi si to užívali. Diváci o nič menej. A rodičia malých hercov? Tí mali veru rad-radom pri záverečnom potlesku slzy na krajíčku.



Veľká vďaka všetkým zúčastneným a najväčšia pani učiteľke :-)



Video a fotky veru tú úroveň, ako malo predstavenie, zďaleka nemajú – ale hádam to ešte zachránime – deti pre veľký úspech, záujem a priazeň publika hrajú túto sobotu opäť: Kultúrny dom v Sološnici, 18.00, vstupné dobrovoľné a ľubovoľné :-)

P. S. Neviem, prečo sa mi odovzdané video nechce zobraziť – keď na to prídem, zaktualizujem príspevok.