utorok 30. apríla 2013

Stoličky pre kočky a iné pozoruhodnosti na našom dvore aj inde…

Po celý týždeň nebol čas okrem práce a záhradky takmer na nič. Tak teraz všetko naraz:
Minulý piatok som sa zdesila nad stavom našich plastových stoličiek vonku. Nuž čo, toľké horúčavy a mrazy sa na ich stave museli podpísať. Ale kocúri mi dali jasne najavo — nevyhadzovať! Tak som im na ne aspoň uháčkovala sedáky, nech im pri toľkom vrtení sa neelektrizujú kožúšky. Sú to sedáky naozaj len provizórne, na jednu sezónu, uháčkované z „priadze“ zo starých teplákov a trička. Ale Oliver, Kamil i Belko sú spokojní.




 


 
Kamilka si zasa pre seba obsadila drevenú lavicu s mojím prvým patchworkom.


  
Kvetka a malé zajačatká také nároky nemajú. Sú spokojné vo svojej klietke, hlavne, že majú stály prísun niečoho na chrumkanie. Malé budú mať vo štvrtok tri týždne a veru už aj im púpavka chutí. Nikdy nezvýši ani stebielko.





Na naše decká čaká takýto „príbytok“. Predpokladám, že za celé leto im ani detskú izbu nebude treba. Už sa nevedia dočkať, kedy trampolínu poskladáme. Tak hádam cez víkend sa dočkajú — akurát sa ešte nevie, cez ktorý… :-)

 
Na mnohých blogoch to teraz hýri kvietkami a skalkami. Samozrejme i ja ako nadšená záhradkárka som celá bez seba z krásneho počasia a každý deň niekoľkokrát chodím „vyťahovať očami zo zeme“ ďalšie a ďalšie rastlinky a obdivovať záplavu farieb.



 Bršlen už nadobúda svoj žiarivý letný vzhľad:


Ruta voňavá:



Prvé nezábudky:



 Posledné modrice:

 
 Obľúbená rastlina mojich dievčeniec, „peniažteky“ :-)

 
 Pochúťka pre včielky, mahónia:

 
Kéria japonská:




Skalkové kosatce:


Ak by ste niekto vedeli, ako sa nazýva tento krík, potešilo by ma to.  Ja poznám len ľudový názov „Božie drievko“. Má veľmi osobitú vôňu, keby aspoň na komáre a muchy zaberala ako repelent…


Moja obľúbená srdcovka:


Prvosienky — „kašky“:

 


Púpava sa na mňa tak krásne usmievala z tej hriadky, že som sa nad ňou uľútostila a nechala jej ešte deň-dva.


A tu by bolo treba foťák a PC s prenosom vône, lebo bez nej sú nasledujúce fotky akési neúplné :-)




Zoznámte sa ešte s mojimi skorosusedmi na chalupe. Zatiaľ sú to celkom milé dietky, no, uvidíme, čo z nich vyrastie…




Tak zatiaľ… Uvidíme sa, až zasa niečo vyrastie, či už v záhrade alebo pod háčikom, prípadne inde :-)

streda 17. apríla 2013

Roketa? Či rukola? Diplotaxis tenuifolia

Zo záhradky zatiaľ konzumujeme kučeravý petržlen, pažitku a chodíme obzerať, ako červenejú korene reďkoviek.





 


 
Do rozumnej veľkosti dorástla aj rukola, tak sme včera vymýšľali, ako ju využiť. Uvarili sme cestoviny, také tie dlhé rezance, tagliatelle, dali na ne tvaroh, nasekané vlašské orechy a umytú, na kúsky natrhanú rukolu a pažitku. Trošku osolili, okorenili a parádny pokrm bol na svete. Ani som to nefotila, lebo som neplánovala o rukole písať.






Až večer ma napadlo, že keď už nám to rastie, treba pohľadať ešte nejaké recepty. A pri tom som natrafila na stránky, kde sa diskutujúci nemohli dohodnúť, či je rukola to isté ako roketa alebo nie je. Tak som začala po tom pátrať. Vrátila som sa do skleníka po vrecúško s názvom Rukola (MoravoSeed Slovakia). Na zadnej strane je uvedený botanický názov Diplotaxis tenuifolia, slovenský rukola, český roketa a maďarský rukola.
 



Niektorí v diskusiách na nete tvrdili, že to sú dve rôzne rastliny, každá má inú chuť, jedna je trvalka, jedna je jednoročná… Na stránke http://recepty.centrum.cz/varime/2007/4/23/clanky/rukolu-nebo-roketu-dejte-si-oboji/ som, aspoň si teda myslím, našla odpoveď: „Rozřešení zásadního problému nechme na odbornících z České zemědělské univerzity. Citujme ing. K. Kovářovou, PhD. a ing. J.Brdíčkovou: Mezi méně známé druhy zeleniny, která se k nám dováží patří rukola (Rauke, Roquette, Rughetta, Arugula, Roketa, Rocket), což je souhrnné jméno pro skupinu zhruba 27 druhů rostlin s charakteristickým tvarem listů tvořících růžici jasně zelených vykrajovaných listu (dle hloubky, ostrosti a četnosti vykrojení se dají jednotlivé druhy od sebe poměrně snadno odlišit) a pronikavou štiplavou chutí, jež je velmi variabilní a závisí hlavně na druhu a životním prostředí rostliny.“
Podľa mňa teda záleží na tom, na ktorý z tých 27 druhov natrafíte, v akom podnebnom pásme a nadmorskej výške ho pestujete, aká je pôda, či je rastlina v skleníku alebo voľne, v akom ročnom období ju pestujete atď.
A pretože som bola ešte stále zvedavá, prehľadávala som postupne všetky záhradnícke knihy v našej domácnosti — a nie je ich málo… V žiadnej z nich sa rukola ani roketa nespomínali, asi si budem musieť doplniť literatúru o niečo novšie. Napokon som rastlinku s názvom Diplotaxis tenuifolia predsa len našla — v knižke Čo to tu kvitne? (IKAR, Bratislava 1996) Dozvedela som sa, že sa jedná o dvojradovku tenkolistú, čeľaď kapustovité, Brassicaceae, ktorá sa vyskytuje ako porast burín pri cestách, na koľajiskách, rumoviskách, nezastavaných plochách, obľubuje prevzdušnené vápnité pôdy a je u nás zriedkavá.



 Predpokladám teda, že to, čo sejeme a pestujeme, je vlastne chutný šalát vyšľachtený z tejto buriny. — Podstatné je, že nám naša rukola-roketa zachutila, že obohatí našu stravu o vitamíny a minerály a — že sme sa opäť dozvedeli čo-to nové :-)