pondelok 17. augusta 2015

Putovanie rodným krajom






Tak tento pohľad na večernú oblohu, ktorý v sobotu večer veštil búrku, ma prebral hádam po troch týždňoch úsporného režimu opäť k životu. Búrka napokon skutočne prišla, vzduch sa ochladil a osviežil a to bol dôvod vstať v nedeľu od počítačov a ventilátorov za chrbtom a vybrať sa na výlet. Tentokrát smer myjavské kopanice. Navštívili sme rozhľadňu Poľana, prešli si rodisko mojej mamy a babky, Brestovec, neďalekú Starú Myjavu, s ktorou ma tiež viažu spomienky, no a cestou domov zastávka na Brezovej pod Bradlom a v Hradišti pod Vrátnom.


Železničný most na Myjave, za ním dve dedinky Brestovec a Stará Myjava s rozľahlými kopanicami







Pred nami na kopci rozhľadňa Poľana

Pár domčekov pod Poľanou, dvakrát denne sem príde autobus







Časť miestneho vozového parku :-)








Husi sú pri tunajšej premávke i na ceste v bezpečí :-)






Perličku som naživo videla prvýkrát
















A sme hore, ten výhľad!





Smer Vrbovce

Gazdovstvo pod rozhľadňou, Anička tu bola ochotná hneď ostať žiť :-)



Tuším sa blíži jeseň





Smer Myjava










Kde sme ešte neboli? :-)







Ešte jedno obzretie sa




Pri vodnej nádrži na Starej Myjave






To, čo sa nám tu prihodilo, sa stalo prvýkrát a pevne verím, že naposledy. Po návrate z prechádzky k zaparkovanému autu sme zbadali dvere dokorán. Nie, nebol to zlodej, ale naša neporiadna Anička, ktorá za sebou nezatvorila. Tie kamene, čo nám padli zo srdca, keď sme zistili, že sa nič nestratilo a že tam auto ešte vôbec stojí, muselo byť počuť až na Myjave :-)))




Na Brezovej sme sa pôvodne chceli zastaviť len na zmrzlinu. Upútalo ma toto súsošie, akoby som v tej žene videla svoju babku kedysi. Ten kroj, ručníček s naškrobenými rožtekmi, juuuj – spomienky…





No, neviem, či by bol S. Š. Osuský s takouto svojou pamiatkou spokojný…





Zaujal ma ale tento obnovený Národný dom Štefánikov. Upútalo ma, že v nedeľu podvečer je tam otvorené. Pred dverami bola tabuľa, že dnu je expozícia o Dušanovi Jurkovičovi, tak sme nakukli dnu. Neľutujem. Viem toho o svojom regióne dosť, ale i napriek tomu nám ochotný pán vo vnútri poskytol kopu nových zaujímavých informácií, nielen o Dušanovi Jurkovičovi, ale hlavne o Štefánikovi. Premietol nám film z pohrebu Štefánika, o ktorom som ani netušila, že existuje, takisto návrhy na výstavbu kúpeľných budov v Luhačoviciach, ktoré kedysi navrhol D. Jurkovič, ale buď už v Luhačoviciach nie sú, alebo niektoré ešte nie sú. Podľa návrhu by to boli veru prekrásne kúpele, keby sa projekt podarilo zrealizovať.
Odchádzali sme nadšení novými informáciami s kôpkou informačných letákov a s dobrým pocitom z ochotného sprievodcu, na ktorého sme tu natrafili. Veľká vďaka!





Posledná kratučká zastávka, Hradište pod Vrátnom. V mladosti som touto cestou chodievala okolo starého rozpadnutého mlyna. Aké bolo milé prekvapenie, že sa niekto podujal na jeho rekonštrukciu.



















Vrátili sme sa večer príjemne unavení, ale s chuťou podniknúť ďalšie výlety do blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Ak sa podarí, možno sa o týždeň dozviete o ďalších našich potulkách.
Krásny a úspešný týždeň všetkým!
Vierka.






5 komentárov:

  1. Vierka, je to prekrásny kraj. Nádherné výhľady si mi ukázala, ďakujem! Niektoré obrázky vo mne vyvolali trocha nostalgie - vozový park, húsky na ceste. Najkrajšie je, ža sa našiel niekto, kto dokázal tak nádherne zrenovovať starý mlyn, urobil chvályhodnú prácu. No a to s autom, človek by neveril, otvorené dvere priam volajú po zlodejovi, žeby tadiaľ nik nešiel? Viem si predstaviť ten šťastný výkrik:-)
    Teším sa na váš ďalší výlet!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Daniela, v tom dome pod rozhľadňou sme natrafili na veľmi príjemnú pani s rodinou, ktorá mala na dvore okrem sliepok, husí, perličiek, zajacov, mačiek, psov ešte navyše obrovské voliéry s rozmanitými druhmi exotického vtáctva, aké sme nevideli ani v zverimexe dosiaľ – takže naše decká si prišli na svoje. S tým autom to považujem pomaly za zázrak, asi bolo šťastie, že neďaleko sa opaľovali pri priehrade ľudia, takže ak by sa aj nejaký možný zlodej pritrafil, nemohol si byť istý, či ho niekto z brehu nesleduje. No, mali sme fakt šťastie :-)
      Maj sa krásne, v.

      Odstrániť
  2. Vierka, tak tomuto sa hovorí poznávací výlet :) tiež rada na také chodím, nielenže sa človek odreaguje ale aj kadečomu priučí...pekné.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Evi, ja mám veľmi rada takéto výlety, najradšej po Slovensku a v Čechách a na Morave, do cudziny ma to už teraz veľmi neláka a vylihovať niekde pri mori už vôbec nie :-) A máš pravdu, stále je sa čo učiť a poznávať. Veľa pohody v novom týždni ti prajem, v.

      Odstrániť
    2. Vierka sme jedna krvná skupina...s deťmi keď boli ešte malé sme pochodili kus Slovenska, hrady, zámky, jaskyne, hory v Čechách len Praha, tam žije sestre s rodinou takže tú máme prechodenú a k moru by ma asi nedostali ani keby mi ho niekto zaplatil :) tiež to nie je nič pre mňa vylihovať na slnku. Posledné roky už nechodíme nikde, deti sú dospelé a my s manželom sme akosi zleniveli.

      Odstrániť